milovana

Aby sa nepovedalo že nepíšem tak píšem...

Dneska som sa s utrmácanou mysľou...telom a tak celkovo odpratala do kostolíka....zas hapčíkujem...čajíčkujem a paralénujem...a štve ma to bo teraz sa mi tá choroba fakt že nehodí...za chvíľu bežím na vlak do veľkolepej Bratislavy na tú šialenú generálku pred koncertom...a celkom kvalitne som pokojná...aspoň že tak...no ale vráťme sa k tomu kostolíku...som bola na tej našej detskej omšičke kde sa spieva a tancuje a drží za ruky a tak proste celkom kreatívne modlí ....a hlavou mi blúdilo čo bude s tým rokom v Medžugorí...že ako to vybaviť a tak...omša skončila a kňaz zahlásil oznamy, v tom sme sa fšeci posadili....posledný oznam bol, že k nám zavítal vzácny hosť: „Je tu u nás  na pár dní Goran bývalý narkoman aby v utorok v Bazilike povedal svoje svedectvo...“ Skoro ma to zodvihlo z lavice...sanka mi padla a srdce sa rozbúšilo....jeho svedectvo viem už pomaly naspamäť ...pomyslela som si: ...wow! takže je tu...aaa šak pojdem utorok za ním a spýtam sa....lenže potom som si predstavila aké rady tam v utorok budú na rozhovor s ním...a tak som myšlienku rýchlo zmietla z hlavy...a potom doznelo: “Je aj tu dnes s nami na sv.omši.“  Pecka!...som si pekne počkala až sa kostol vyprázdnil a v prvej lavici sa začala vynímať jeho oholená hlava...“Ahoj Goran!“ pozdravila som...pozeral na mňa a premýšľal či sa poznáme...“Rozumieš mi?“ keď prikývol pokračovala som: „Nepoznáme sa, ale potrebujem sa ťa niečo spýtať...vieš toto leto som bola v Medžu a v komunite Cenacolo rozprávali, že sa tam dá isť žiť na čas aj  keď človek nie je na ničom špeci závislý...je to tak?“ Usmial sa...bol asi o pár hláv vyšší odomňa ...proste riadna korba... a povedal: „Áno dá.“ „A je to nejak časovo obmedzené?“ pýtala som sa ďalej. „No minimálne tri mesiace. Ale ty napísať do Talianska meil, lebo tam to.... schvaľovať. Rozumieš?“  Tak som sa mu snažila vysvetliť, že budem môcť nastúpiť až v lete, ale že neviem ani ceknúť po chorvátsky alebo anglicky a tiež že tam chcem ísť aspoň na rok. „To je super...ty potom nemusíš žiadne obavy...Ty prídeš v lete za mnou...a ja vybavím...ženská komunita je od môj dom asi 20minút cesta...nie je problém...nemusíš písať meil. A ty vieš po taliansky?“  Zasmiala som sa a povedala, že viem iba po slovensky aj to len občas. Usmial sa a povedal: „...dobre tak ty prísť v lete do Medžugorie skôr aspoň  máj...vybavíme pobyt aby už  v auguste môžeš prísť do komunita.“  „Paráda...!“ vypadlo zo mňa  „Teraz sa vôbec ty netráp..potom vybavíme.“  dodal a znova sa usmial. Vyšli sme z kostola a ja som si musela poskočiť :) a čo že to asi dakto videl ...no ale šak chápete????? wOOOOOw...Domov som prišla ani neviem ako...asi som nadletovala....hihi ....škoda že moja mama neni tým všetkým zas až taká nadšená...ale vraj že čo už má spraviť...nooo veru... čo už keď už...sa tááák teším....

Ps. a tu nájdete Goranove svedectvo:

http://pivacek.blog.sme.sk/c/93589/Goran-svedectvo-mrtveho-ktory-sa-znova-narodil.html