do vdýchnutých bubliniek z morských rias
chcem vdýchnuť život znovu a zas
a plávať za snami čo s nami metali
chcem roztiahnuť železné krídla...
a z jemných chĺpkov mihalníc
vziať svetlo čo svietilo nikam
a plávať...potopiť každú smutnú predstavu
ponoriť sa do davu a splynúť s ním
vkradnúť sa do myšlienok
počítať bodky od lienok
a obrátiť kabáty
čo platí odrazu už neplatí
ALE
Boh je stále ten istý
aj keď hmlisté sú zdroje našich dní
aj keď hmlisté sú predstavy o šťastí
aj keď v smútku sa topíme jak kapor vo vani
odrazu nám nestačí tá kopa múdrostí o čakaní
odrazu nám nestačia chladné letné noci
odrazu nestačí len že som a že si
odrazu len sme a je to zvláštny pocit
odrazu sa zmení klíma
je clivo
a trochu zima
hoci je za oknami horúce leto
a možno práve preto...
Komentáre