milovana

počujem tvoj šuchot...

keď kráčaš lesom

len tak sám

obdivujúc farebné ticho

čo leží pokojne na zemi

vedľa nás...

najradšej by som ti vo vánku pošepkala

všetky tie slová

čo som chcela vždy

len bála som sa

že z mojich úst budú hlúpo znieť...

chýbaš mi

tak veľmi a neviem sa vrátiť späť

do tvojho náručia

možno som už z neho vyrástla

tak rýchlo a zároveň nenápadne

ako rastie vo mne pýcha...

Čo ak sa nezmestím už ani do topánok

čo si mi kúpil vlani na Vianoce?

A čo ak som zabudla  aj

spomienky naše spoločné?

Čo ak tu len stojím bosá

zmätená

z celého sveta

a stratená v tom svojom?

...tak veľmi sa túžim vrátiť

do tvojej Lásky...