Dva zelené gombíky
čo za sklíčka sa skrývajú,
dva biele zúbky z úsmevu
nehu mi odhaľujú
Píšeš strofy veršovité
do hudby čo poznáme
Znameniami posiate
chodníky slov hádame
Možno je to gýč,
možno nebom nado mnou
možno je to nič
no som rád, že rozumie mi niekto
Milovaná, či Hrdinka,
je jedno, ako ju volám,
jedna z posledných, pre ktorú čistota
duše čosi znamená
Keď zápasím s čiernym dňom,
Ona volá ma Hrdinom
Keď zmývam si smútok z tváre
miluje moje básne…
…sentimentálne?
V Milovanej, či v Hrdinke,
každým dňom drieme
istota, že som hrdinom
dávaš mi to najavo dôkazom
aj keď pochybujem
či už v srdci, v duši mej
jest ešte kúsok dobroty ľudskej
Komentáre
...
nooooo veeeĎ!
....
:)