milovana

Chcela by som ťa ľúbiť...

znova cítiť ten nadpozemský pocit beztiaže,

že ma už nič neviaže s týmto svetom.

Keď prestanem rosu závidieť kvetom

na okne...

a keď aj moje srdce ich vôňou namokne,

potom pošepkám Ti po stý krát

ako veľmi túžim milovať...

Bosá ako vtedy v noci...

všetko to má zvláštny dej.

Kráčam po bodliakoch

čo moje nohy pália

ako kedysi keď pálila sa tráva

a my v nej...

Počkám si na nový vlak do neznáma?

...alebo už navždy iba sama?

Počkám si na novú pieseň,

keď za oknom utíchne jeseň

a prvý mráz čo drieme stále v nás

roztopí jediný pohľad vpred...

Dokážem chcieť?

...a smie sa smieť?

Smiať sa od včera až do rána

a...neprestať?

Ak svetlo

predbehne tieň,

vrastiem do tvojho srdca

a už nikdy nezvädnem.

Kropená šarlátovými slzami tvojho tela na Golgote,

...každý

jeden

deň...