Je mi veľmi smutno...už o týždeň musím odísť z práce ktorú som mala tak veľmi rada...musím sa rozlúčiť s deťmi....ktoré mi budú nesmierne chýbať....plačem....viete že je to tak ťažké opúštať niečo v čom ostáva vaše srdce....len tak..jedného dňa sa prebudíte...a musíte odísť...neviete kam...neviete s kým...a nemôžete si nikoho zobrať so sebou...aj farebné šatičky už mám čo ma v nich kedysi Hanka kreslila...ešte za čias keď som nosila na sebe jedinú farbu...čiernu...a teraz...keď mám už aj šatičky...musím ísť...Vikinka sa naučila spávať...Dodko sa už nepýta dookola: „Maťka a to pečo?“ a pozná všetkých dinosaurov na svete...Andymu vypadli aj spodné predné tesáky a Kika začala opäť vyvádzať ako kedysi...Kiara hovorí krásne slovensky...dovolí aby som ju objala...postískala...pokaždé sa ma pred spaním nezabudne spýtať: „Matta a budeš ma hladkat?“ a Marínka...Marínka je skutočný anielik...dnes deťom vysvetľovala čo je to robiť dobré skutky...začalo to tak keď Andy a Dodko rozhádzali lego...a ani jeden to nechcel upratať a potom Andreasko povedal...nevadí Dodi si môj kamarát ja to upracem...a začal to upratovať v tom Marínka zvýskla...“Andy pozri sa máš v srdiečku kvetinku...Vidíš ju tam? Je tam...ozajstná kvetinka ja ju vidím...!“ všetci spozorneli a mne spadla sánka...vravím jej: „Marínka akú kvetinku myslíš?“ ona na to: „No predsa preto...lebo keď Andy spravil teraz dobrý skutok na srdiečku mu vykvitol naozajstný kvietok...“ deti spozorneli ešte viac...“Marí a čo je to dobrý skutok?“
„Dobrý skutok je to vtedy keď Andy uprace po sebe hračky alebo keď podá babke červené okuliare pri televízore...alebo keď...nooo....to je vtedy dobrý skutok...a rastú po nich kvetinky v srdiečku...vieš Maťka? Ja ich mám už 22...tých kvetiniek...a to je už dosť veľa...vieš?“ prikývnem...preglgnem slzy..nádych...výdych...
Zvoní mi telefón...dnes som ich už dvihla veľmi veľa...na druhej strane ma povzbudzuje jeden rodič za druhým...skúšajú ma ukecať...prehovoriť...nech tam ostanem...nech sa nelúčim...neodchádzam...vraj že to je strašné ak odídem..že som ako ich vlastná...že ma majú radi...že sa to nejak vyrieši...že mi pomôžu ak budú môcť...že im je to veľmi ľúto a bude im veľmi smutno...mne je neskutočné smutno...musím sa rozlúčiť s 8mimi malými kvetinkami v mojom srdiečku...a sú to tie najcennejšie kvetinky ktoré som kedy spoznala...veľmi veľa ma naučili...milovala som ich ako svoje vlastné...hoci som vlastné nikdy nemala...a teraz...ešte 7 dní a potom ich už neuvidím...budú mi neskutočne chýbať...ľúbim ich ...tak veľmi...
Chcela by som mať vlastný lietajúci balón...a na ňom by som ich všetkých naposledy zviezla na výlet...možno za Sabinkou...možno niekam inam...kde majú tiež miesto oblakov cukrovú vatu a miesto šmykľaviek lízanky....Hanička včera nakreslila tých najkrajších indiánov na svete...a veľmi sa tešila keď som jej to povedala...dodala...“Maťka? Keď im dokreslím aj prírodu darujem ti ich.“
Bolí ma srdce dnes...veľmi...
Ninka sa včera zobudila na búrku v noci s plačom...a keď ju mama tíšila odrazu povedala: „Mami Maťka odchádza, už s nami nikdy nebude v škôlke...odchádza navždycky.“ je to pravda...aj keď je pre mňa samú tomu ťažké uveriť...Maťka odchádza...opúšťa tie najmilovanejšie bytosti...pod slnkom...musí...
V Spiritovi sa indián lúčil s divokým mustangom takto: „Ostaneš navždy v mojom srdci“ ...no aj tak viem, že za nimi budem veľmi smútiť....
Tak dnes len takto...smutne...krátko...prajem dobrú noc.
Komentáre