raz
či dva krát
skúšala som veriť tvojim slovám
že zmeníš celý svet
raz
či dvakrát
počítala som vrabce na drôte
kým si nevystrelil
raz
či dvakrát
hovorila som ti zo sna
svoj sen
smial si sa
raz
či dvakrát
lámal si drozdom krídla
raz
či dvakrát
som hrala s tebou
tú podivnú hru
a aj tak si tu nikdy nebol
mihajú sa vymyslené predstavy
pred očami...
ako si ma vzal na hory
opravil môj bicykel
pofúkal modriny...
a aj tak je to iba klam
jediné čomu si ma naučil
je plávať...
no viac si ani nemohol
hodil si ma do vody...
topila som sa
krátky nádych
tvoj rozmazaný smiech nado mnou
a tak hlasné: „No tak plávaj konečne!“
nenávidela som ťa za to
ešte veľmi dlho
A teraz...
viem že si ma naučil niečo veľmi cenné
hoci nenaučil si ma ako milovať...
naučil si ma plávať
a vďaka tomu
teraz môžem skočiť do vody
a preplávať cez všetko to svinstvo
vieš vôbec že...
...si mi celý ten čas strašne chýbal...?
niekedy si predstavujem
svoj život tak akoby si v ňom bol aj ty
len škoda že si sa tak málo usmieval
možno by som si vedela predstaviť
aj tvoj úsmev...
Komentáre
milovaná,
ale vidím,že napriek tomu ostáva v tvojom srdci ... :)
veď je to ...
Milovana nasa,
myslim...
Dobre rano:)
bolo mi od začiatku jasné,
roky mi dávajú za pravdu viac v tom, čo napísala jajaj a vôbec sa to nebije s kresťanskou láskou... pouvažuj o tom ...
vážim si váš záujem
ej veru,