milovana

Dedukcia = Každý má niekoho. Ja mám Boha.

Čo viac by som mohla chcieť? Vraj "šeci normálni" objímajú paplon pred spaním. No čo už, nič nové som sa o sebe nedozvedela...odjakživa som bola trochu mimokonvenčná. Tak neobjímam paplón a čo? Nemám potrebu hovoriť dakomu o tom tak ako naša profesorka na prednáške. K čomu by mi to bolo???... paplón je len paplón. Často objímam maminu...vlastne... už nie tak často...Oveľa častejšie od nej počúvam o tom čo všetko ešte neviem .... ale veď sa naučíííím...postupneee...chce to čas. Tak ako som dozrela sama do toho, že už veci v skrini neposuvam nohou aby som ju mohla zavrieť...alebo tak ako som sama zistila, že po umytí riadov je treba ten sajrajt vo výlevke hneď vyhodiť do koša. No vidíte a naučila som sa to...pomaly...potichu...a sama....neviem žehliť...áno priznávam...aaaaaa ani variť.....a čo? po oknami mi nestoja rady čakateľov ba ani nevyhrávajú serenády...čo je ako všetci vieme, tajný sen každej romantickej duše....som dnes videla film...taký ten čo sa v ňom dámy promenádujú v dĺhýých šatách a chlapi majú smiešne sivé parochne...vtedy bolo všetko ľahšie...aspoň sa mi tak zdá....chlapi ešte bojovali o ženské krehké srdce a ženy nepotrebovali vedieť žehliť. Ktovie či v tej dobe existovala žehlička...keby nie...tak to považujem za ideálnu dobu...nechápem zmysel žehlenia...tak variť..to je jasné!!!.... to predsa každá žena by mala vedieť (preto sa ešte nazývam dievčaťom:)  aleee žehlenie? vraj raz na to prídem aké je to fajn....sadnúť si v sobotu poobede pred telku so žehličkou v ruke a dýchať vôňu čerstvo opratého oblečenia...čo jáá vieeem...poznám aj lepšie voňe....ale o tom až potom :)

neviem...nerozumiem tomu čo sa deje okolo mňa. Akoby mi dni pretekali pomedzi prsty...robím čo môžem a i tak mám dojem, že to nejde zastaviť....že sa to všetko tak mení...plynie...leje...a ja som tu...stále tá istá....ufrflaná...alebo vyškerená...príliš egoistická než aby som dokázala skutočne milovať. Zvláštne. Možno sa to raz naučím....možno raz...možno...Bohvie kedy :)  

.