To čo trvalo tak krátko už nie je
a svet sa mi len nekonečne smeje
z úst miesto slov písmenká sa rynú
kým virtuálne nezahynú.
Smola
zase po stý krát
ja čakal som ťa v tráve bosí
ty smiala si sa mojim slzám
v tom do tmy skríkol ktosi:
"Nasleduj hlad vlastnej duše!"
odrazu pod kožou ťa čosi kúše
čakáš až opäť vy(c)hladnem
sám neviem či také dačo smiem.
Pokračuj v tom rozhovore sama so sebou
a ušetri ma hĺbky slov
o tom, že je všetko prázdne bezomňa
viem dobre, že si studňa bezodná
a každý môj hriech je aj tvojim prečinom
len keď nie som s tebou
viem kým som!
A tak teraz stojíš bosá ty
a držíš v rukách opraty
svojho vznešeného Ega.
Komentáre