Šteboceš prstami twojich rúk,
šteboceš po mojich vlasoch,
pominulo sa obdobie zimných múk,
prichádza obdobie plných klasov.
A zajtra vstanem z postele o čosi skôr,
nech jarná únava ma neskolí,
kým žijem - dýcham, som.
Vzduchom sa nesie vôňa zelená,
ja spoznávam v nej teba,
ako smäd k rieke ženie jeleňa,
tak mňa ženú túžby neba.
Dychtím po krásne tvojich slov,
a kolená sa zachvejú,
poznám ťa po hlase, jasám radosťou,
v tebe aj uschlé kvety zakvitnú.
Ja rozkvitám s nimi blahom kropená,
hoci všetko vôkol trasie sa,
a ani búrka ma už nezlomí,
veď tebe patria nebesá !
----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Komentáre
:)
mi pripomina...
Pekné, poetické...
Ešte malá technická poznámka
nuž...
nuž...