Dotkol sa môjho srdca
tak ako sa dotýkajú slepý hluchých za rameno odzadu
potichu
aby som sa nezľakla
a ja som pochopila, že niet sa čoho báť,
že moje strachy sú len desivé tiene na omietke môjho srdca
a že keď celkom opadá, opadnú s ňou...
Bola som hlúpa,
nerozvážna,
a tak veľmi vlažná.
Bola som smädná,
hladná,
unavená,
a on vraj poskytne mi svoj tieň
pred páľavou sklamania...
dnes?
sa ten tieň zmenil na ten na stene...
Potvrdil všetky očakávania
čo som sa im tak ubrániť chcela.
mala som...
...som malá
na dne oceána
so slamkou s kofoly v ústach
sa snažím nadýchnuť Teba
akosi sa nedá...
a hoc je to bieda...
tentokrát vytrvám...
Bola som len nový tovar
vo výkladnej skrini
čo keď prídu prvé mrazy
zameníme v iný...?
Komentáre
hmm...,
Milovana,
a možno ...
Milovana,
...
:)