Ráno má výzor historika
už dávno nevoní...
náš budík len ticho tiká
čoskoro zazvoní.
Ráno má smiešne vlasy
a strapaté obočie
pôjdem sa račej umyť asi
keď máme to výročie.
Ráno je vždy nežný
a lišiacky zároveň
napečiem mu koláč snežný
nech oslava má úroveň.
Ráno mi vraví kráska
hoc obaja sme na rozklad,
v tej chvíli mizne každá vráska
srdce sa topí ako ľad.
Ráno ma ľúbi sladko
bozkami hladí moje pery
a keď mi vraví: "Si moje zlatko!"
ja mu tie slová občas verím.
Ráno je pre mňa stále krásny
aj keď roky sme už spolu
dopíšem verš v tejto básni
a zbehneme na kofolu :)
.
Komentáre
Pekná báseň
bude to možno raz tak že ...
...
Ale teraz vážne...čakal som iné vyvrcholenie, keďže som vychádzal z názvu básne...ale znie to tak milo a úprimne :)) základ každej básne :)))
od teba počuť je to šlachetné !!!
...