V piesku prach a kryštalické teplo sa opiera o trámy vraku .
Nepočuť šum, iba moja myseľ...
dotkla sa tvojho krídla, túži roztiahnuť ho a vzlietnuť.
Spadne ako už veľa krát.
Skrehnutá trpkosťou.
Kĺže sa predstava porážky po stenách útrob.
Odopreté právo na fotosyntézu.
Zomriem?
Popraskané ako sklovina po horúcej káve,
tlie to v úkryte duše. . .
Dokonané ?
----------------------------------------------------------------------------
Komentáre
zvlastna obraznost..
veru