Tuším dnes zakrútim krkom
všetkým hlúpym predstavám
o tom, že kto, čo, kedy, mal by mal
lebo to „by“ vie vlastne houBy.
Do žeravého uhlia zahrabeme očakávania
starých čias
a zas
budeme veriť v padajúce hviezdy
keď sa v nás brieždi
nový deň.
Sľúbila som lásku kedysi
a ty čakal si že už to bude navždy.
Možno seba klamala som tiež tak a...
...a možno v láske klame každý...
Po rokoch mi zase chýbaš
a snívaš sa snívaš
a nechceš odísť z hlavy preč.
Dvojsečným mečom
odkrojím si chlieb.
Najem sa?
alebo možno ešte viac vyhladnem?
si zobral dva dni voľna.
Budeme mať k večery
kúsok z teba
zo mňa?
...už nie...
Prepáč stále desí ma
tá predstava návratu
a tak račej zostaňme
ja tam
a ty tu.
Komentáre
tak dufame ze si nakoniec ozaj
milovana...