Neviem čo sa deje, ale deje sa...neviem či je to tými skúškami alebo čím...neviem...zisťujem, že čím viac viem - tým viac neviem...poslednú dobu je slovo neviem v každej mojej vete...čo spraviť...?!
Som tu obklopená štyrmi stenami s knihami so svojim neviem a neviem sa z neho vymotať...keby sa dalo aspoň vyletieť hore a všetko to zhodiť zo svojho chrbta dole...keby sa dalo zabaliť balík a poslať ho na severný pól...keby som mohla tú hnusnú ťažobu dakam zakopať...a keby sa nenašiel žiaden hlúpy pes, ktorý by sa to snažil znovu vykopať...keby...
Môžem prísť ... s tým všetkým...kam?
Môžem zavolať na dáke číslo a povedať: "Pomóc!?!"
Môžem to niekam zložiť?
Môžem?
Bože a keď niekedy aj ty mlčíš...a keď si všetci ostatní vezmú dovolenku od priateľstva...keď sa steny pomaly prefarbujú na čierno...príď a zachráň ma!
prosím príď...
.
Komentáre
ved
ech
:-)
...
usmievam sa pri citani...