milovana

 Ako sme si pripíjali na víťazstvo a vytiahli sa fotoaparáty uvedomila som si, že spolu s titulom mám dostať vysnívaný foťák...Mamina mi našetrila úžasných 300 Ečiek...tak akurát...myslela som si...ale to som netušila po koľko idú kvalitnejšie digizrkadlofky..."Skús sa teraz opýtať Dana či už pozeral nejakú!" zahlásila mamina deň po mojich štátniciach. A mali! Na nete našiel, že v BA majú za neuveriteľnú cenu neuveriteľný foťák. Ibaže sa nedalo ísť poňho hneď a tak som druhý deň ráno vstávala o siedmej aby sme sa dotrepali dajako do BA a okukli foťáčik. Ujo predavač bol veeeľmi milý :) "To ste vy včera telefonovali, však?" opýtal sa s úsmevom na tvári. "Môžem vám povedať, že je to výborná kúpa, pretože túto zrdkadlovku za takúto cenu je nemožné už zohnať. Je to pravdepodobne posledný kus v republike." Keď mi ju podal poskočila som si šťastím. Juuuj splnený sen....v mojich rukách....wow!

Cestou som samozrejme fotila čo sa dalo a šoférovi Dé to už chvíľkami liezlo na nervy...ale on to chápal, lebo aj on fotí...a ešte ako!!!! fuuuu :) Zajedli sme to a zapili ako sa patrí a potom sa odgúľali s plnými bruškami domo. Pustila som si z netu kapelku ktorej koncert mal začať už o hodinu. Asi nepôjdem som fest unavená. Nedalo mi to. Jedinečná možnosť ako vyskúšať môj nový zrkadlovkový kúsok v akcii. Kamoška mi v telefóne oznámila, že ešte stále nezačali hrať. Stihla som to. Prišla som, vytiahla foťáčik a cvakala o sto šesť :) Hrali naozaj výborne! Deň pred tým sme tam hrali my...ale tak toto bolo predsa len niečo iné. Ešte včera som nášmu gitaristovi vravela ako rada by som si zopakovala zahulákať si do tak kvalitných mikrofónov a že ma ten zvuk z aparatúry totálne pohltil. Teraz som tam stála dole...fotila...a oni vyhlasovali súťaž o ich CD. Moja kamoška miluje ich hudbu..."Takže posledná možnosť zaspievať si pesničku Modrá od Jany Kirschner o naše Cédečko! Nájde sa nejaká dievčina?" v hlave mi preblesklo, že keby je amfik prázdny a som tam len ja a chalani z kapelky neváham...ale takto...uf...nehrozí....Dobehla ku mne kamoška ukazovala prstom na mňa a ja som akosik pochopila, že z tohto sa len tak nevykrútim. Áno nemusela som ísť, ale keď ja som chcela....chcela som to CD ....ale ešte viac som si to chcela zažiť znova...stáť tam a spievať ....nič iné...

Otvorila som ústa a ten úžasný zvuk ma znovu premohol. Kokos čo to majú za bedne!!!! pomyslela som si...Tá naša aparatúra na chválach sa im ani zďaleka nepodobá...heh...Spevák mi našepkával text keď som si nevedela spomenúť ako ďalej...ale v podstate to nebol až taký trapas....Dokonca som po prvý krát v živote vyspievala ten refrén v originálnej výške. Nechápala som ....všetko sa okolo dialo ...a ja som nebola schopná to poňať rozumom. Všetko rozumové zlyhalo. Iba som spievala...a vychutnávala si ten pocit stáť a mať za sebou živú kapelu s fajnými hudobníkmi. Bolo to super. Keď som skončila zišla som  dole po schodoch a úplne zabudla na moje vyspievané CD (pre kamošku)... Jasné, že mi ho potom spevák podával...bolo to zvláštne...tak veľmi zvláštne... Na konci koncertu bol za mnou klávesák z ich skupiny a bol taký, že unesený...aspoň tak pôsobil...fakt sa mu to asi páčilo. Pýtal sa kde spievam a že to bolo veľmi dobré...hm...Som skromne poďakovala....aj keď som vedela, že to mohlo byť ešte lepšie...ale tak snaha bola... Potom bol za mnou ešte jeden chalan od nich s takou srandovnou ponukou zaspievať si s nimi ešte niekedy ak im vypadne speváčka. Sranda. Boh dobre pozná moje sny!... pomyslela som si a iba sa usmiala.

Večer som mala ísť navštíviť jedných mojich známych. Mladý manželský pár. Sú to ľudia, ktorí mi veľmi prirástli k srdcu. Majka je klaviristka...veľmi nadaný človek...a Paľko, jej manžel, je človek s veľkým srdcom. Stlačila som gombík na výťahu a sledovala posúvajúce sa sklo...V hlave mi ešte stále znel refrén spievanej pesničky... Zazvonila som nesmelo pri dverách...nevedela som čo ma tam vlastne v ten večer bude čakať...Paľko mi otvoril v slávnostnej košeli a Majka pribehla k dverám a srdečne ma privítala. "Vitaj u nás poď ďalej!" ukázala na kuchyňu. Bola tiež úžasne vychystaná. Nerozumela som tomu. Niekam asi pôjdu, keď sú takýto vyobliekaní. Pomyslela som si. Potom som uvidela nádherne pripravený slávnostne prestretý stôl a všade naokolo sviečky. Romantika jak hovado!!!  Zamrzla som...pozrela sa na Majku a ona povedala: "Toto sme pripravili pre vás pani magistra!" Nechápala som. Celý ten deň....úplne celý ma šokujú nádherné prekvapenia a teraz ešte aj toto? Stála som...nedokázala vysloviť slovo a iba mi slzy stekali po lícach. "Oplatilo sa to! Všetko to trápenie...všetky tie problémy okolo toho...oplatilo sa vydržať a bojovať až dokonca!" Povedala som a v tom som sa už ocitla v Majkinej náruči. "Neverila som, že to niekedy skončí a skončilo! Je mi úžasne...kam sa pohnem...všade kde idem ma čaká niečo prekvapujúco krásne...je to ako sen a ja sa nechcem prebudiť...už nikdy!" Majka sa iba usmiala a povedala aby som si to všetko len vychutnávala....pripili sme si na nás...a tá večera bola úžasná! Potom ma ešte čakal veľmi štedrý darček...vlastné celý ten večer sa podobal skôr na Štedrý večer než na bežný deň.  Mali sme skvelý čas. Mladomanželia mi zapózovali a ja som sa snažila nejak tú chvíľu zvečniť mojim Cwakom. Napokon ma zmohla únava a neskoro večer ma Paľko odviezol domov. Ako som odomykala dvere...v hlave mi bežal film so všetkým čo som v ten krásny deň prežila...

Oplatí sa snívať, lebo dnes už viem, že moje sny niekto mení na skutočnosť...a ja..?!....sa nezvládam ani len poriadne nadýchnuť od toľkého šťastia! ....a tak predýchawam... :)

...je to všetko až príliš krásne...a pritom tak neskutočne skutočné....!

ĎAKUJEM....