zmrznuté ruky od krásy
za nami len neznáme tiene
a čiernou stuhou na vlasy
si oči previažeme
každé to neviem desí ma
neviem čo nikdy som nevedela
ako sa strieľa na vtáky
a že aj málo je tak trochu veľa
dva svety a strety našich vín
kto komu hriechy odpustí?
budú ti stačiť nespočetné prepáč?
možno si nimi kúpiť odpusty?
vraj rovnaké chyby neodpúšťaš
svet meníš v kúsky papiera
keď z neho dolu vodou loďky púšťaš
čo bolo vo mne zomiera
zomrelo i spoločné Večne
čo písali sme vtedy na okná
od toho dňa plávam v nekonečne
s túžbou premeniť sa na lekná...
http://www.youtube.com/watch?v=aBKtCT3OG20&feature=related
Komentáre