Ty, ktorá cúvaš z miest, kde zožala si rany.
Jak starý kalendár som tebou popísaný.
Zas prstom prelestným, zas trestáš, zas a znova.
Nahý až do kostí sa skrývam v húšti slova.
Za dlhých večerov sa smutnou piesňou teším.
Čo v srdci stroskotá, to slovo nerozhreší.
Zlá nežnosť po žilách jak príval rachotí.
Dni idú, tvrdne chlieb. Pribúda samoty.
(M. Rúfus -Až dozrieme- Žena)
Komentáre