Kto vie prečo....ale bude...
Sedím v tmou zahalenej triede. Presedeli sme si tu skoro päť rokov a dnes už to začína byť minulosť....Posledné oficiálne stretnutie s vami moji drahí vysokýškoláci. Je mi smutno a tak tu ešte stále sedím aj keď nám block skončil už pred troma hodinami. Vychutnávam si to, že ešte som chvíľku študentkou. Ach ako to ubehlo. Ako vážne, ešte včera som si sadala sem (pozri tutok) s tým že: "Bože môj, čo ma to tu čaká!!!" ...a teraz? Je koniec. Dokelu nemôže to niekto z vás zastaviť? Nevadí, že to bude ako v dákom trápnom scifi filme, čo má marek tak strašne rád... nevadí ... chcem zostať tu a učiť sa a smiať sa a vymýšľať ako sa uliať z predmetu a ako za večer stiahnuť seminárku z netu...Áno aj takto sa dá... Keď sa to dialo myslela som, že to tak má byť, že mám byť plná strachu,lenivosti a ľahostajnosti. A teraz ľutujem. Ľutujem, že mi vlastne dakto tým ukradol aj tie pekné chvíle, ktoré som si nevychutnala počas toho naháňania sa za predmetmi, za kreditmi, za známkami...Dokelu prečo vieme byť taký sprostý a necháme si školské roky ukradnúť tým, že deň čo deň čakáme, kedy sa to už konečne skončí? Keby som vedela, že mi bude takto... Že mi raz škola bude veľmi chýbať...že dostanem chuť sa učiť NAOZAJ... nevedela som, že aj to raz bude :) ale už je neskoro. Sedím tu a celej tej nostalgicky smutnej atmosfére dodáva chuť tma, ktorá si sem sadá stále viac. Už nepríde profesorka a nezačne prednášať nové učivo, už ti nebudem môcť napísať na lístok somariny čo som prežila cez víkend a už sa spolu nebudeme stretávať. Počuješ to ticho ? Dnes wšetko školové končí.
PS: Už len diplomofka a štátnice. Ale ja sa nechcem báť...strachu už bolo dosť je na čase to/sa začať brať seriozne :)
Komentáre