S úsmevom a očakávaním som nasadala do autobusu. V ruke som žmolila lístok a v druhej preplnený ruksak na prasknutie. Smer- výlet...oddych...Buková...V to ráno sa akoby vo mne začalo diať všetko nové...krásne a najmä voňavé. Zuzka pristúpila na ďalšej zastávke. Prehodili sme spolu zopár viet a potom len pokojne mlčali. A už tam v tom autobuse ma začal prenikať pokoj ako nikdy predtým. Keď sme vystúpili šli sme do starej kôlničky v ktorej boli odložené bicykle...dva...čakali presne na nás. Nasadli sme a pedálovali obe o sto šesť. Bolo to veľmi jednoduché. Vietor som mala za chrbtom a akoby ma poháňal a tlačil aj on vpred. Obávala som sa aké to bude...veď nedávno som stála ešte o barlách a dnes odrazu pedálujem a idem ako víchor. No dobre...nie víchor, ale aspoň ako malá nevinná víchrička :)
S každým jedným pohybom vpred akoby som sa dostávala bližšie a bližšie k môjmu detstvu. Spomienky vo mne ožívali tak že som bola priam nadšená aké živé to všetko vo mne je. Kedysi som v detstve milovala bicykel...a stále som sa vozila s bábikou na volante po našej časti tam a späť až do neskorého večera. Aj toto bolo nádherné...také ako kedysi...Vnímala som farbu kvetov na poli...zelené kopčeky...veterné mlyny...a nádhernú ovečkovskú oblohu. Ako kedysi...s hlavou zaklonenou a nohami vysoko nad pedálmi som sa spúšťala a bicykel sa rútil akosi sám. Bol to nádherný víkend. Veľa som bola sama...aj keď paradoxne práve preto som naň šla aby som sama nebola. Zuzka nemala vždy náladu sa zhovárať. A tak dosť času som trávila v tichu a modlitbe obklopená iba lesom. Mali sme nanuky, spoločný ruženček, hudbu, letnú náladu a voľno. Domov som sa vracala obnovená niečím čo som kedysi dávno mala v sebe zažraté až pod kožu a nedávno sa to nejako nenápadne vyparilo zo mňa ...no tam...tam sa začal môj pocit slobody a radosti zo života...a priam divoký pokoj v mojej duši. Cestou späť vo vlaku som sa započúvala do tejto piesne v mojich ušiach nokiových a veľmi sa ma dotkli tie slová:
http://www.youtube.com/watch?v=h172MUTBniM
Doma som ju celý večer hľadala na jutrube, ale márne...až oveľa neskôr som sa k nej dostala...ale akurát :)
Ďalší víkend sa blížil Bratislavský majáles...tešila som sa naňho aj preto čo som prežila na ňom dva roky dozadu...možno som nejak túžila vrátiť to čo vtedy tam...ale dobre že sa to nepodarilo...bolo dôležitejšie zažiť niečo úplne iné...nečakané...boľavé...a už tak veľmi potrebné...skončilo to...tam...vtedy...a je to dobré...ty to tak vnímaš a ja tiež...v ten deň sa vo mne niečo prelomilo...pochopila som, že všetko čo dostávame aj to o čo prichádzame...že všetko je to iba o milosti...prežiť to...vydržať a ísť vpred.
U jarky bolo nádherne...starala sa o mňa a malý Gabko mi chodil pusinkovať líčka ako skutočnej princeznej z rozprávky. Prezreli a povzbudili sme všetky sashenky čo tam v ten víkend predávali svoje náushky. Bol to krásny večer...opäť neskutočný pokoj a vnútorná radosť aj cez bolesť čo sa mnou miesila ako kvasnice v ceste...
V práci to bolo ten týždeň veľmi ťažké...obvinená z intríg iných...cítila som sa ako mi to zase všetko prerastá cez hlavu...a tak si ma každú noc hladil svojim: „Milujem Ťa princezná.“ a mňa to hrialo pri srdci stále...i počas nočných telefonátov čo som spravila či nespravila voči iným v práci...i počas tajného, polohlasného pošepkávania cez deň, že som zapríčinila ja to najväčšie zlo v práci. Nakoniec pravda vyšla najavo...no tí čo ma krivo vinili...tí to späť už nevzali...premlčané do ticha...a potom do toho ešte pár boľavých četov...malo by byť už zabudnuté...ale akosi stále bolí.
Cítila som zradu z každej strany no ty si ma neprestával kolísať a šepkať mi každučkú noc ako veľmi ma miluješ.
I ďalší víkend som strávila u Jajky. Dobrý trh na Panenskej ulici v BA. Niečo geniálne perfekné. Veľa sme chodili po BA, počúvali starodávnu hudbu...jazz a pili moje vysnívané Mochíto. Všetko vieš...a plnil si mi jeden sen za druhým. Cítila som sa prekrásna. Dokonca si dokázal vyplniť i to že ma "náhodou" fotila moja najobľúbenejšia streetfotografka a blogerka Tonbo. Bolo to ako by som sa ocitla v rozprávke. A potom nedeľné ráno sme začali čerstvými malinovými palacinkami a týmto:
http://www.youtube.com/watch?v=aCca5mPMp9A
Dokonalé čosi. Skladba ktorou som žila ďalšie dni.
V práci týždeň ubiehal ako nič. Deti boli úžasné. Dozvedela som sa, že som tá najlepšia pani učiteľka na úplne celom svete a na oplátku som pochopila, že mám tie najúžasnejšie deti o akých sa iným iba sníva. Veľa sme sa bláznili...aj plakali spolu od lásky...bol to nádherný týždeň. Bolo nás máličko, ale možno práve preto to bolo také silné...pre vás aj pre mňa...mohli sme robiť to čo nás baví...a pritom sa na seba „skoro zaľúbene“ usmievať.
Ďalší víkend som prežila cirkusovo a konečne som pochopila prečo vy deti tak milujete cirkus. CirkulArt v Medickej bolo to najlepšie cirkusové čo som kedy zažila. Chvíľami som mala zimomriavky, lebo všetko sa to až príliš podobalo na dej z filmu Cirkus motýľ. Nádhera. Žiadne týrané zvieratko...priviazané o špagát...iba umelci...ľudia s veľkým odhodlaním a odvahou. Opäť som sa preniesla do iného sveta...sveta farebného plného sladkej vône cukrovej vaty a vábivej nádhery. V ten deň som oslavovala moje narodky. Jediné, čo mi je ľúto, že som potom svoju oslavu u našich od únavy prespala...no snívali sa mi šašovia, lanolezkyne, bábkoherci...
Každý z týchto dní je odrazu iný... je výzvou...aj keď sa niekedy cítim ako ona:
http://www.youtube.com/watch?v=7oEFpBxw8Vs
No včera...včera som dostala darček k narodeninám...lístok do divadla...blahoželali sme pani Turzonovovej a bolo to opäť chvíľu rozprávkové...
A tak som potom počúvala Jarka Filipa a premýšľala nad tým, že aké by to bolo bez intríg, klamstiev a hádok...
http://www.youtube.com/watch?v=Od99Q-uPKnM
...no a na dobrú noc som dostala túto:
http://www.youtube.com/watch?v=20Ov0cDPZy8
...a pochopila, že v živote to jednoducho bez pádov nejde...a že niekedy pád voľným pádom ...je skoro ako let...jediné čo stačí je pritom roztiahnuť krídla :)
No a znova som zistila, že milujem...nie kvôli básni...ale kvôli tomuto všetkému čo mi Boh dáva zažiť...milujem život...život plný Boha a jeho blízkosti...milujem všetko to krásne čo sme spolu mohli zažiť...a milujem lietanie v slobode božieho dieťaťa...
...verím, že lietaš i ty :)
Komentáre