milovana

Mala by som si ísť umyť zuby a spať. Zajtra totižto nastupujem prvý deň v práci. Je to zvláštne, keďže moja práca vlastne bude u nás doma. Takže keď sa ráno prebudím, umyjem a učešem...nemusím vlastne nič ďalšie...ak budem chceť môžem ostať celý deň v pyžame....no dobre tak v pižame nie...ale má to ďalšie výhody...nemusím nikam cestovať....maľovať sa....premýšľať čo si dnes dám na seba...proste som ušetrená takých tých neprakticky praktických vecí. Ale bude mi chýbať to ranné romantické cestovanie vlakom, keď vychádza slnko a drzo budí mňa ospalú. Vlastne už ani moje MP3 v ušiach nebudú...a nebudem stretávať šelijakých ľudí...nebudem žiť na pudinkoch za päť korún a nebudem stresovať kôli škole. Asi mi to bude veľmi chýbať. hm... Teraz mám dojem, že závidím všetkým školovopovinným...aj keď sama som sa pred týždňom školy striasla.

Budú mi chýbať prázdniny...to ako sme sedávali na vyhriatom asfalte, alebo to ako sme spolu kradli nezrelé hrušky susedovi zo záhrady. A to ako nás potom od nich vždy boleli bruchá. Bude mi chýbať naše bicyklovanie....spúšťanie sa dolu po križovatke....a podobné hry o prežitie...neviem ...odchádza týmto moja mladosť? Lebo ja som vlastne stále to male decko čo sa hojdalo na dvore a pritom si spievalo Sklíčka dotykow :) čím vyšie som sa hojdala...tým hlasnejšie som spievala....až vyšiel sused na dvor a povedal, že spievam krásne, ale akosi pridlho :) no a tak...

Pamätáš sa? Stáli sme pod stromom a kvety nádherne sfarbenej sakury nam padali do vlasov. Keď zafúkal vietor a ohýbal konármi stromu, hovorili sme o tom aké to raz bude...že budeme veľké a budeme niekomu patriť. A ten niekto si nás zaslúži....že to nebude také jednoduché, no aj tak to bude jednoducho krásne. Potom sme zatriasli ovisnutým konárom a lupienky ružových kvetov nas úplne zaplavili. Vo vzduchu bola ich jemná vôňa a život bol gombička. Sľúbili sme si, že sa nikomu len tak nedáme, lebo predsa nič nie je zadarmo...Naša naivne detská predstava o princoch sa odvtedy každý deň stretla s fackami na prebudenie.

Neviem ako ty...ale ja sa i tak neplánujem tak skoro prebudiť. Lebo...ak by som nakoniec predsalen prestala veriť na lásku...čo iné by mi zostalo? Jestvovalo by ešte niečo, prečo by malo to všetko okolo zmysel?    

.