Škorce vyzobali čerešne a čierne vtáky zničili poslednú jabloň čo toto leto urodila nádej. Pod stromom dievča v dlhých šatách a na lícach uschlé kvapky soli. Jeho smrť ju ešte stále bolí. Stála a čakala pod vôňou dávnych objatí, jeho tvár vyrytú do srdca už nikdy nestratí. Podivný zápach. Otočí sa, mŕtve kvety stekajú po plátne. Už dávno zabudla ako chutia farbisté slová jeho pier. Keď ľudia kričia SVETU MIER! ....ty buď vojna so spomienkami alebo sa s tým jednoducho zmier...a ver, že raz namaľuje nový, krajší na ktorom sa budú kvety rozvíjať. Mier tvojej duši. Len ver, že niekto tuší, že tvoje srdce stále buší. Len ver, že nebo plné chmár sa raz rozprší....
Pravdu poznať po láske a lásku po pravde...tak z ovocia stromov len tie zrelé plody ber!
.
Komentáre