milovana

Máme schody....vlastne nikdy sme žiadne schody nemali...až kým sme sa nepresťahovali sem...sme tu už desiaty rok a máme schody...Ráno je úžasné...všade ticho...decká majú prázdiny a tak spia ... Okolo poobedia sa naše schody obsadia mamičkami s deťmi. Mamičky radi klebetia a tak si vypočujem spravodajstvo o tom čo sa udialo za posledné dni na našom sídlisku, ktorá čo varila, ktorej muž poslúcha a ktorej nie...dokonca na tých schodoch aj kávičkujú... okolo pol štvrtej tuším začínajú telenovely, lebo všetky mamičky sa vytratia...zase nastane ticho...ale len na chvíľu...deťúrence začnú vískať, zjapajú, behajú, hrmocú...proste je ich veľa ! ...a aj keď ja mám deti veľmi rada zisťujem, že keby boli na baterky bolo by to omnoho jednoduchšie...prečo? asi že by sa dali tie baterky na chvíľu vytiahnuť :)

....je tu jeden chlapec, volá sa Damián...je veľmi jednoduchý až prostý...nie sprostý, ale prostý...proste sa na ňom pani príroda trošku vyhrala...ale je úžasný...väčšinou máva kamarátov o dve hlavy menších od seba a výborne hrá futbal. Vlastne ani neviem či tak výborne hrá ako ho komentuje...niekedy o dosť lepšie ako tí ujovia v telke...raz som okolo neho šla on  že: " Fuuu jaká kosť!" obzrela som sa dozadu za seba nech aj ja uvidím tú "kosť"...ale nik tam nebol....v tom som pochopila, že myslel mňa....strašne mi to prišlo zábavné, keďže on ma asi takých 10 rokov a ja o štrnásť viac...ale lichotilo mi to :)... neviem prečo, ale ten chlapec je cool...niekedy dá takú hlášku, že sa tu s mamou kosíme ešte tri dni...Damián je proste Damián...v kostole sa modlieva a sedí veľmi slušne...asi kvôli tomu, že vedľa sedí jeho mama a dáva na neho dobrý pozor...podľa mňa má aj dobré srdce...lebo raz keď si chalani hádzali loptu pri našom okne a trafili ho...vystrčila sa z okna teta Zlá (akože ja) a pohrozila im...Damián vtedy že : "Prepáčte teta mi sme nechceli." ...tak vystrašený pohľad som už dávno nevidela!!!

...čo sa lopty týka...máme tu ešte jednu loptovú hrdinku...Už celý týždeň s mamou nevieme prísť na to ako sa volá...mama tvrdí že Monika a ja si myslím že Erika...ale na tom nezáleží...je to proste diefčatko chutne tučnučké a maličké...proste také ako z rozprávky o škaredom kačiatku...nosí okuliarky a ruksačik ... v lete ju vždy mamka do neho nabalí a tak si ona sadne na tie naše schody a vybalí si z neho desiatu a džúsik...najčastejšie býva sama...a teraz sa dostávame k jadru veci...ona má podľa mňa v sebe radar kedy vie presne, že si idem ľahnúť...a tak sa postaví pod naše okno k schodom a začne trieskať loptou... ona si ju nehádže...len chodí sem a tam a trieska ňou...milujem ten zvuk...niekedy keď ju lopta omrzí, ide sa točiť na  pracher...verím, že viete čo to je... točí sa dokola asi dve hodiny, až kým únavou nespadne na zadok...vyzerá to smiešne...akoby bola opitá...začiatkom tohto leta sa k nej pridalo jedno dievča...s mamou sme dúfali, že si tak konečne nájde kamošku...točili sa spolu...dllllho...ale dnes je opäť sama...

Keď sa začne stmievať detiská sa rozídu a znovu je chvíľku ticho...potom si sadnem ku knihám a tvárim sa, že sa učím...avšak už sú schody zase plné...puberťáci si tam púšťajú z mobilu RYTMUSA a ja som tak nútená počúvať všetky známe aj neznáme nadáfky...je to ako gramatické okienko...aby som si osvojila novú slovnú zásobu. Postupne zisťujem, že Nátália je obľúbenou témou chlapcov a že má neskutočné nohy!!! ...jednému stále píše na chate a v skutočnosti ho ani nepozdraví...a na druhého sa vždycky divne usmieva...je proste celá divná, ale zvláštne, že každého i tak zaujíma!!!! ...a tak rozhovory kto s kým čo a ako...pokračujú...a končia tak okolo dvanástej večer, keď sa všetci rozpŕchnu, že vraj kukať daký dobrý film...premýšľam čo sa dá tak neskoro v noci kukať v telke...no dobre ani račej nechcem vedeť.

Dnes 00:30 boli naše schody opäť obsadené... "Chapeš to? Ale ja si ho podám! Takto sa so mnou baviť!"  Zobudil ma evidentne nahnevaný hlas...vykukla som cez okno a chvíľu počúvala...nahnevaný mladík sa zveroval s problémami v práci svojmu kamarátovi...a samozrejme, že si to musel vypočuť aj celý náš barák...

Ešte že máme tie schody! ...aspoň sa u nás stále niečo deje...

.