Schúlená v tebe
a tvoja vôňa mi šteklí nos.
Pozveš aj listy k sebe?
...tie čo v sne spadli na zem
v tú chladnú, jesennú noc?
Jediné obmývajú dušu
kvapky dažďa keď po nej klušú
a odlesk hviezd v tvojich očiach.
Skončí raz pieseň našich pier?
...keď mi nesmelo hladíš vlasy
a šepkáš mojej duši mier
máš pravdu asi...
Nad ránom do hmly tvojho dychu,
zaspievam uspávanku lichú,
prestanem kvapkať citrón na naše rany
a odídem skôr než nás to zraní.
...možno dnes práve bude raz...
...možno raz kohútovi odíde hlas...
...možno raz...
...sa uvidíme znovu...
...zas...
Komentáre
také zbytočne bolavé...
kra kra kra