Na obraze chýba rám
Ani tie tváre už nepoznám
Zaprášený svet
vo váze vädne umelý kvet
Strachu vykĺznuť
pomedzi prsty
Nechať slová plynúť
aj keď sú proti srsti
Smútok tlmí farbu stien
pri dverách plazí sa niečí tieň
Tváre hriechom zjazvené
a všetci tu hladia do zeme
Krutý ortieľ čaká duša
nadýchnuť sa márne skúša
Hnaná túžbou po moci
sa zvíja v kŕčoch nemoci
Nech sa zvíria vody nádeje!
Nech sa tvoja láska na nás rozleje!
Nech sa prázdnota v zmysel obráti!
A nech nikto z nás vieru nestratí.
Opadá omietka z našich sŕdc
slovám o živote veriť skús
Na novo vymaľujú tvoju dušu
A staré hriechy ju už nepokúšu.
Za každou stenou sa iný život skrýva
Za každou (od)vážnou vetou
veta hanblivá býva :)
Zostaň chvíľku v mojej básni
kým nevyprchá pocit zváštny
Že ukryla som ťa do svojich slov
a mesiac svieti aj keď je nov.
Odchádzaš a ja divím sa rose
čo obmýva moje nohy bosé
Vlasmi trávy ich úpenlivo utiera
a všetko zlé v tej chvíli zomiera.
.
Komentáre