Pred pár hodinami som si prečítala jeden článoček...nebol ani tak zaujímavo napísaný, že by ma dotyčná autorka chytila za srdce svojim štýlom, ale zmyslom tej výpovede ma doslova dostala.
Zamýšľam sa totiž nad niečím podobným už dlho.
Snaha vyprostiť sa z virtuálneho sveta. Snaha znovu začať skutočne viac žiť. Mimo meil...chat...net...
Idem to zasa skúsiť. Bo skutočná realita ma stále viac láka a tá virtuálna stále viac štve. Ľudia sú schopný sa na vás naštvať ak im náhodou neodpíšete v rámci dňa na mail...a to len preto, že premýšľate nad tým čo napísať...vraj ako to že až za deň?!
Nuž idem zasa radšej viacej do vody...kníh...ale hlavne modlitby. Tam mi Boh aspoň nepovie prečo odpisujem na mail tak neskoro...alebo ako to že už nezvyknem vôbec svietiť na zeleno...
Ľudia Boží šak žime predsa nie?!
Idem na to...isto to stojí za to :)
ps. ...lebo vraj: „Všetko smiem, ale nie všetko osoží. „Všetko smiem, ale ja sa ničím nedám zotročiť.“ (1 Kor 6, 12)
(odporúčam: www.fara.sk/tekovske_luzany/vsetko_smiem.doc )
Komentáre
milovaná-veru zotročiť nie!
Prajem Ti správne rozhodnutia,v správnej chvíli.:-)
si ma dostala..
Dostalo ma ze Vsetko smiem, ale nie vsetko osozi..... ano, to je pravda..toho sa drz! najviac neosozi z lasky inym im ustupovat.. ano, vsetko smiem a nedam sa zotrocit! ako na nete tak aj na zemi! odteraz sa tym budem riadit aj ja..teda ak to dokazem..skoda ze som nebola tak uvedomela uz davno. vtedy este nebol net a nemali sme na blogu nasu milovanu ..;-)