milovana

ako motýľ v sieti

sa cítim

uväznená vo svojich predstavách

a snoch o dokonalosti

vyvádzaš ma za ich hranice

nútiš ma pochopiť

že som viac

než len že som

a moje srdce

dostáva iný rozmer krehkosti

už nie je nerozbitné

uložené v sklenenej vitrínke na dne oceána

no i tak stále som sama

so sebou veľmi nespokojná

desia ma fantázie plné klamstva

aká musím byť

plačem

a žiaľ je plno sĺz

ktoré dnes budeš zbierať do svojej nádoby

...môj zberateľ...

Ty jediný poznáš moje suveníry

utŕžené z bojov môjho ja

utekám pred odrazmi zrkadiel

ktoré klamú moju dušu

a niekedy ani nedýcham

len aby niekto neuvidel pravdu

ukrytú pod stolom

som ako utečenec

utekám pred vlastným

TAK

TOTO

SOM

JA?!

A nemá ruka sa dotkla mojich krídel...

...pretrhla sieť výčitiek a desivých pohľadov:

 „Si predsa moJa!“