Prekvapujúco nežne
šepkáš slová
čo zabudli sme včera, zajtra a tak znova
musíme písať reparát.
Po rokoch nezmyselných zmyslov
ušitých priamo na mieru,
obvinenia zmývaš zo svojich slov
o pokoj nás viac neoberú.
,,,pokorne sadáš za vrch stola,,,
Zostalo všade len nemé ticho,
čo nestihlo nikdy rozprávať.
Zmrzol v nás hlad po iskrení,
zostali sme tu len hlúpo stáť.
Ja pri tebe a ty pri mne
a aj tak každý dávno zvlášť.
Ty žiješ v lete, ja už v zime
na oboch padá jarný dážď.
Z nočného desu zobudí nás
clivá melódia dneška
a mŕtve túžby ožijú zas
hoc jedna navždy bude meškať.
Hriechy si odpustíme
a vinu zmyjú kvapky šťastia
v objatí síce neskončíme
no pár spomienok sa rado vracia.
Ps: ĎAKUJEM za tie roky s tebou...
. . .
Komentáre