milovana

Ako kráčať po črepinách

čo prinášajú šťastie

bosými nohami?

...pýtať sa zrkadla

ktoré nikdy neprehovoríš

nech klamstvo hovorí

horory noci posvätnej

prikryté iba prachom

v ovzduší

a nik netuší

že keď sľuby poruší

Zem sa začne točiť naopak

a tí čo boli hore

ležia na zemi

a z ľudí podzemných

sa stanú prízemný

obraciame kabáty

masky

...tak prečo nie srdcia?

bezradne falošné

zväzujúce predstavy

že keď sa u nás raz niekto

z času na čas zastaví

uverí ...

na stôl položí fľašu

moku nemého

čo rozväzuje jazyky

a odrazu

už zabúda sa na zvyky

odvykne si vykať

a snaží sa za klamstvá sveta

aspoň chvíľku pykať

pred seba na kôpku

vysype hriechy

boľavé

pohladká pani ľútosť po hlave

a myslí, že sa všetko zmení

jedným okamihom priznania

i keď jeho vyznania znejú ako ďalšie lži

neverí

neverí

už dávno neverí

si

...sebe

svojmu pochabému Ja

čo tak rado prehráva

len pre chuť blaha

začne znova?

na druhý deň ráno

vstane s tým istým

zbytočne trúfalým

pocitom zúfalým

                                      že čo ak už odradil

aj toho kto sa odvážil

milovať jeho duše vnady

a nepočíta z neba pády...?

Tak čo na to povieme?

Ak je milosť väčšia,

mal by som hrešiť, lebo už nie som pod zákonom?

Nech sa tak nestane!

Prosím dnes do dlane

vyry mi svoje meno sväté

nech je aj skrehnutému srdcu

konečne teplo ako v lete.