Odtrhnutá na jeseň
bolo to vlani...
Vraj by nezomrela v zimných mukách
rozhodla sa veriť,
že snáď ožije v tvojej dlani.
Keď však
slnečné lúče prestali hriať,
aj v tvojich rukách chlad.
Skrehnutá na zemi
pod modrou oblohou,
nadáva osudu,
háda sa s náhodou.
Čo bolo už nepamätá sama.
V predstavách len zlaté polia,
vánok vôní na farebných lúkach...
a z toho čo stratila kedysi dávno
sa jej cnie najviac po tvojich rukách.
Komentáre
kra kra kra
havrane havrane ty si..
kra kra kra
Tie "tvoje" ruky
milovaná:)
wow
symbioza slova s obrazom