Chcela by som ťa ľúbiť...
znova cítiť ten nadpozemský pocit beztiaže,
že ma už nič neviaže s týmto svetom.
Keď prestanem rosu závidieť kvetom
na okne...
a keď aj moje srdce ich vôňou namokne,
potom pošepkám Ti po stý krát
ako veľmi túžim milovať...
Bosá ako vtedy v noci...
všetko to má zvláštny dej.
Kráčam po bodliakoch
čo moje nohy pália
ako kedysi keď pálila sa tráva
a my v nej...
Počkám si na nový vlak do neznáma?
...alebo už navždy iba sama?
Počkám si na novú pieseň,
keď za oknom utíchne jeseň
a prvý mráz čo drieme stále v nás
roztopí jediný pohľad vpred...
Dokážem chcieť?
...a smie sa smieť?
Smiať sa od včera až do rána
a...neprestať?
Ak svetlo
predbehne tieň,
vrastiem do tvojho srdca
a už nikdy nezvädnem.
Kropená šarlátovými slzami tvojho tela na Golgote,
...každý
jeden
deň...
Komentáre
kra kra kra...
pre čierne mraky
však plná nádeje
že už odviali
a sama nájdeš to stratené
:)))