milovana

„Otcovia na púšti verili, že v Božích očiach mala púšť nesmierny význam práve preto, že ľuďom pripadala bezcenná. Púšť nemohli ľudia spustošiť, pretože im nič nedávala. Ničím ich nepriťahovala. Nedala sa nijak využiť.

Púšť bola krajom, ktorým sa uberal vyvolený národ štyridsať rokov, a len Boh sa o nich staral. Keby bývali šli priamym smerom, boli by vstúpili do Zasľúbenej zeme už za niekoľko mesiacov.

Bolo však v Božom pláne, aby sa Ho naučili milovať v pustatine a aby vždy na dobu prežitú v púšti osamote s Ním spomínali ako na idylu svojho života.“

„Púšť bola stvorená jednoducho preto, aby ostala tým, čím bola, aby ju človek nepremenil v nič iné. Rovnako tak i more a hory. Púšť je teda zrejme obydlím človeka, ktorý nehľadá nič iné než seba – totiž osamelého a chudobného tvora nespoliehajúceho sa na nikoho iného než na Boha. Tu medzi ním a jeho Tvorcom nestoja žiadne veľké záujmy.“

„Môj Pane, počuj volanie môjho srdca, pretože si to Ty, kto v ňom zaplakal.

Odpusť mi, že som sa pokúsil v mojom vlastnom tichu vzbudiť Tvoju prítomnosť: Si to Ty, kto musí vo svojom Tichu stvoriť mňa! Len táto novosť ma môže uchrániť pred modloslužobníctvom!"