milovana

Bolí ma srdce a prší mi z neho,

keď na zemi ležím tu prikrytý snehom.

Ponúkam dušu za posledné "Zbohom!"

a potom miznem sám za najbližším rohom.

 

Celý sa trasiem, nejde to zastaviť

niekto tu musel vzduch niečim otráviť.

Padám pod tažobou hriechov a vín,

aj môjho démona poženieš do stáda svíň?

 

Prikážeš smrti nech zvesí zástavy

miesto nich pribité tvoje telo sa vystaví.

Prebodnem bok a vyteká presvätá,

obmýva rany aj synov tohto sveta.

 

Zblúdilí, slepí, prázdni a dobití

so smrťou na perách skoro tak ako ty.

Sme tu dnes pri tebe prosíme o milosť,

špiny a výsmechu bolo už aj tak dosť.

 

Dávajúc život svoj do svätých rúk,

jediné ochránia od pekelných múk.