Jesenné romány prikryté hmlou a rána keď zobúdzam sa sama vedľa seba.
Príkre slová nahých milencov, zakryté zrkadlá a škrekot netopierov noci.
Dážď lístia spáleného do krásy.
snívam sen...
Usmievaš sa na mňa cez zuby a dúfaš, že neprezradím žiadne z tvojich tajomstiev...musela som súhlasiť...
...vtedy keď stála som a mysľou kľačala....vtedy keď smial si sa aj keď tvoja duša plakala...vtedy pamätáš?
Šepkal si mi morzeovkou do dlaní...
...cez deň je márne hľadať zabudnuté tiene noci ...keď raz slnko vyjde nad obzor zomierajú a s nimi zomiera aj ten nemý pocit.
...nie si.
.
Komentáre