zhýralé svedomie
nevedomky podvedomé
nás núti liezť dolu kopcom
vlastných síl
...si strojcom svojich dní?
rada sa bojím
obáv vymyslených
rada mám rada
veci obyčajné
ako Tvoje hánky na rukách
ako vône v obálkach
pozri je to tak
dobré je čakať na hviezdy
kým nespadnú
hádam ma väzní iba jedna cela
a potom ...
spočítame raz tých pár električiek
čo nás nechali čakať na ďalšie?
ďakujem im
lebo inak
nikdy by som nespoznala Teba
keby som verila, že jedna z nich
ma k šťastiu dovezie
...neverím
a tak
čakám na Teba
v tme noci
prikrytá prachom nebeským...
...prichádzaš v šepote mojich prosebných slov
a neodchádzaš...
Komentáre
milovaná, hmm...,