Krehká neha po pavučinách slova splieta rým,
zostala sama kdesi, kde ešte snívať nekončím.
Skočím do mora za tebou, hoc plávať neviem.
Zabijem sa alebo sa znova narodím?
Chuchmalce dymu predrali si cestu cez pery,
že zostaneš tu ešte chvíľu, to už ti dávno neverím.
A stratiť večnosť len pre tú lesklú krásu sveta nestačí,
ty predáš aj svoj život a staneš sa bodľačím.
Po lúke bežala bosá chvíľa
a zostala iba srieň na tvojich očiach.
V bare tancujúca víla
z jej amerického sna zostal iba tieň.
Tak túžiac po láske dnes predá telo
a zlato sype z výšky striech.
Na kolenách potom kľačí,
ihlu zviera v krvi sneh.
Popolavá bolesť z nej kvapká ako živica,
nad ránom ju navštívila kamarátka mŕtvica.
Tak dotancuje na dlážke a potlesku už nedočká sa.
Dnes zomrela nám v svetlách sveta
aj posledná poľná krása.
Komentáre
skuste
je to možno o