na rukách krvavé rany
pohladíš dieťa
takto doráňaný
usínaš v korunách stromov
ak by bolo kam
letel by si domov
múdre bláznovstvo života
kropí slzami nohy
obmýva prach čo prilepil sa na päty
Ty svätý hoc ja tak nesvätý
Kadiaľ ísť?
V samote spočinúť?
Zomrieť?
...či ostať žiť?
Nám nebolo dané na výber...
šepkáš mi do ticha: „iba ver“.
Komentáre