Slová tiekli z našich úst
vzduchom praskal silný Vietor
on tie Slová v jedno splietol
až napokon šeptom riekol:
„V tme svetlo ľahšie zbadáš.“
v tom sa Vietor zmenil na Dážď.
...premočená kvapkami ...
Slová pália na perách
Oheň zhára v našom krbe
keď ty stojíš vo dverách
nepohnem sa...je to blbé
...vysychám...
Slová slané od Pravdy
čo chcela by žiť medzi nami
má vraj výzor starej dámy
kryštalicky čistej krásy
hoc postriebrené má už vlasy.
...ponorená do Teba...
Slová zrania Ticho v nás
krvácať by chcelo znova
preniknuté žiarou Svetla
do tieňa sa chytro schová...
...očistia ma Tvoje Slová ...?
budem stáť na každom z nich
odzerať ich z tvojich úst
ak za vetu dám Otáznik
odpovedať prosím skús.
www.vladstudio.com
Komentáre
tie veľké...
paci sa mi...
Milovana
:)martuška:)
inak táto básienka...
Viem pochopiť nostalgiu...
...
Však to...
jeké pekné...
noooo ja sa ani nečudujem šak chaos to tu vnieslo riadny...ale tak hádam časom sa to utrasie... len fakt premýšľam čo tam tých ľudí ženie...