Smutné a smiešne zároveň
ako vtedy tá ohnivá pochodeň.
Že prestali sme veriť v nekonečnosť našej lásky
že zostali sme horieť
aj keď je ešte deň.
Smiešne historky z tvojích úst.
Ja nesmiala som sa im
a teraz zisťujem že možno mala som.
Aspoň trochu.
V rohu miestnosti sme ukryli všetko to krásne
a schválne spomíname len na to zlé.
Aby bolelo menej
že už nie sme
a predsa sme.
Stáva sa zo mňa žena
čo spoznáva nepoznané
čo topí bolesť v kope sĺz
tam kdesi na dne vane.
Stáva sa a možno nikdy nebola
a bolesť pomaly vyprchá zo stola
ako vôňa domova v čase Vianoc.
Ak aj budeš môcť prísť
Tak račej ani nechoď.
lebo
ZOMRELA POSLEDNÁ SPOMIENKA NA TEBA
A konečne nastala jar.
(táto báseň je vysvetlením básne PRVÁ)
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Komentáre
milovaná ?!
pekné,páči :)
možno to počasie...