Napriek prázdnote mojich slov...napriek ubohosti mojich slubow...napriek hriešnosti môjho srdca...a napriek bolesti, ktorú spôsobujem...Prosím buď mojím....
Si stále vravím, že nemá význam kráčať vpred keď sa mi nohy podlamuju už pri prvom kroku. Si stále vravím, že je zbytočné snažiť sa keď vopred viem, že padnem znova.
Niekedy..raz....bolo to už dávno som v teba uveril...pamätám sa...a aj ty sa pamätáš....smiešne na tom je...že Ty si vo mňa veril vždy....smiešne na tom je, že nikdy neprestaneš...dúfam, že ani ja.
zvlášne, že ťa moje pády nemôžu odradiť.
zvlášne, že žiadne z mojich zlyhaní nikdy nebude väčšie ako tvoja láska.
zvlášne ako dobre ma poznáš...
a i tak o mňa stojíš...
klopeš na dvere môjho srdca..
...tak dlho...
...neprestaneš i keď máš doráňané hánky.
pozri sa do môjho vnútra a pochopíš prečo neotváram.
ako sa asi zatváriš keď uvidíš všetkú tu biedu?
čo povieš keď ti dovolím nazrieť dnu?
a je ešte čo schovávať?
pred tebou?
Tak pozri toto som ja
takýto tu stojím Dnes
a viem že nemá zmysel hrať formu...
Buď mojím!
... i keď by mal celý svet kričať: "Niééé!"
Buď mojím!
... i keď viem, že ešte mnohokrát zlyhám.
Buď ....ak pre nič iné....tak aspoň preto, že ťa potrebujem.
Neviem čo odomňa čakáš....
lebo chcem aby si vedel ....
.....že ja ti...
....neviem dať nič!
....nič viac, len moju biedu.
a ty vravíš, že to stačí?
ty si dal všetko...a ja nič?!
a tebe to aj tak stačí?
že nechceš viac než len moje srdce....?!
Komentáre