milovana

raz

či dva krát

skúšala som veriť tvojim slovám

že zmeníš celý svet

raz

či dvakrát

počítala som vrabce na drôte

kým si nevystrelil

raz

či dvakrát

hovorila som ti zo sna

svoj sen

smial si sa

raz

či dvakrát

lámal si drozdom krídla

raz

či dvakrát

som hrala s tebou

tú podivnú hru

a aj tak si tu nikdy nebol

mihajú sa vymyslené predstavy

pred očami...

ako si ma vzal na hory

opravil môj bicykel

pofúkal modriny...

a aj tak je to iba klam

jediné čomu si ma naučil

je plávať...

no viac si ani nemohol

hodil si ma do vody...

topila som sa

krátky nádych

tvoj rozmazaný smiech nado mnou

a tak hlasné: „No tak plávaj konečne!“

nenávidela som ťa za to

ešte veľmi dlho

A teraz...

viem že si ma naučil niečo veľmi cenné

hoci nenaučil si ma ako milovať...

naučil si ma plávať

a vďaka tomu

teraz môžem skočiť do vody

a preplávať cez všetko to svinstvo

vieš vôbec že...

...si mi celý ten čas strašne chýbal...?

niekedy si predstavujem

svoj život tak akoby si v ňom bol aj ty  

len škoda že si sa tak málo usmieval

možno by som si vedela predstaviť

aj tvoj úsmev...