Poznáte ten hrozný pocit prázdnoty? on odíde a zabudne zavrieť za sebou dvere....no a vy máte stále pocit že ešte v nich stojí...pozriete sa tým smerom ale nik tam nie je...ste ochromený...nemôžete len tak vstať a ísť sa pozrieť či ešte nečaká na chodbe alebo už skutočne odišiel...máte chuť utiecť aj vy...ale nemôžete...čo ak by za ten čas niekto vošiel do vášho bytu a vykradol ho? alebo čo ak by sa tam nasťahoval nejaký nový nájomník? nezvaný samozvaný...a tak tam len tak sedíte...sem tam sa znovu a znovu otočíte k dverám...prázdnota...tlačí vás v hrudi a tak nemôžete spať ani jesť ani...ľúbiť...nedá sa..nič...
hodiny neťukajú lebo vy máte "digitálky" ale ak by mohli ťukali by...prázdnotou...po tichu to začne ..najskôr len otázka "Prečo?" a tón výčitiek sa vám lepí na pery....chceli by ste niekomu vynadať...obviniť ho...ale niet komu....všade je páchnuce ticho...rozkladá sa po vašom byte...začínajú ním hniť steny....ticho ktoré ničí zvnútra...čo spravíte aby ste prekročili pach svojho bytu? musíte sa začať smiať...a tak idete medzi ľudí a smejete sa...vy ste na smiech ale vaše srdce plače...je z vás pouličný šašo a za ten čas čo sa oni smejú máte pocit že aspoň niekto vás ma rád...rozhodli ste sa nechodiť domov...páchne to tam a vy ten smrad priam neznášate....cítiš akoby ti tým napáchli aj šaty? prezliekaj sa aspoň tri krát denne a popritom spusti spŕšku vtipov aby si vyzeral aspoň trošku normálne...že sa hanbíš sám pred sebou? neboj sa tvoja maska to neprezradí...ona bude mlčať ...veď ak by prehovorila išla by tým sama proti sebe...bola by to jej smrť....a tak mlčí aj ona...aj ty..........
....odsťahoval si sa z bytu...tváriš sa tak free že žiješ vonku a všetko je fajn...nepotrebuješ domov ...a načo aj....je to klamstvo! a ty to vieš....začínaš premýšľať čo by sa stalo keby...sa vrátiš do bytu ...pomaly odomkneš dvere svojho strachu a vojdeš dnu...nenájdeš odkaz ani nič podobne romantické...všetko dýcha už tak známou prázdnotou...je ti až hrôzostrašne blízka...snaží sa ti nahovoriť svoje priateľstvo ale klame...oklamal si sa do nej na prvý pohlad....už toľko krát že teraz jej už neuveríš...
a tak tam stojíš...pozeráš čo ti ho ešte môže pripomenúť...príde ti to tak priateľsky cudzie že máš strach sa čo i len nadýchnuť aby ťa to znova neopantalo...bojíš sa...čo ak znova podľahneš? ...už nie....
všetko okolo teba chce zomrieť....a aj keď máš chuť podpáliť to...neurobíš to...namiesto toho začneš vyhadzovať veci...jednu po druhej...až zostáva byt úplne prázdny......potrebuješ vyvetrať...a po dňoch odchádza všetko i ten zápach pliesne zo stien...znova tam sedíš sám...a čakáš...ešte sa to nepodobá na domov ...niečo tomu chýba...alebo niekto?
možno príde ...možno...bude klopať a tebe sa na chvíľu zatají dych...v rýchlosti si prehrnieš vlasy...zahodíš za seba aj posledné bolestivé spomienky a túžiš...uzrieť ho....tak predsa prišiel...napriek všetkému...iba za ten jediný okamih jeho prítomnosti si ochotný znova zaplatiť bolesťou...len aby neodišiel a zostal už navždy...
byt prekvitá...aj ja...................prazdnota sa postupne vytratila....nastala jar...všade to vonia Ním...aj smiech znie už ináč ako predtým...všetko je akési krásne...je tu...
...a napriek prázdnote tohto sveta môj život má teraz zmysel v Tebe .
( venované tomu, ktorý za mňa zomrel ) 
Komentáre
*
poviem iba...
wow, cool