milovana

Niektorý ľudia si myslia, že môžu vlastniť môj svet....Niekedy si myslím, že môžem vlastniť ich svet...niekedy si myslíme, že môžeme čokoľvek vlastniť len tak...bez zodpovednosti...bez pravidiel...povinností a privilégií...pretože niekedy ľudia chcú iba vlastniť...

“Prosím ťa skroť si ma, tak si ma získaš.“  povedala líška princovi...Ak si vytvoríte s ľuďmi istý hlbší vzťah, časom úprimnosti bez opatrnosti môžu nadobudnúť  taký ten nechutne pyšný postoj, že majú vás...to nie je láska...lebo láska sa dáva bez výhrad...lebo láska miluje a bodka...bez akéhokoľvek PRETOŽE...bez akéhokoľvek  AK...proste ľúbim ťa a bodka...hoci prechádzaš tým istým toľko krát...hoci som ti to vravela asi nekonečne veľa krát a ty si mi vtedy neveril...hoci sa nesmeješ niekedy na mojich vtipoch a niekedy nemáš odvahu pozrieť mi do očí...proste akceptujem to aká si a je to OK...tak presne takýto postoj neviem zaujať ani ja sama...hoci by som skutočne veľmi chcela...no z mojich vlastných síl to nejde...

Je ľahké robiť úžasné veci...veriť skutočným a nemenným pravdám, ktoré nezávisia od nás samých a nikdy nezáviseli...vtedy, ak sme pre niečo alebo niekoho nadšený. Keď som spoznala Božiu lásku...respektíve keď sa ma Boh dotkol svojou láskou a dal sa mi spoznať...odrazu sa mi zmenil celý svet...vedela som, že existuje niečo čo nezávisí odomňa samej...niečo väčšie ako ja...ako pravdy tohto sveta...ako všetko na čo kedy človek prišiel...vlastným rozumom či srdcom...že existuje niekto VIAC.  

Som presvedčená, že  v tomto svete poloprávd a lží ...že v tomto svete subjektívnych právd a pochybností...je dobré pomenovať  To niečo...a mne sa To niečo predstavilo ako BOH. Nie ten čo si pod týmto slovom často predstavujeme...nie milučký deduško večerníček na obláčiku...či ten moderný starček čo prehliada naše veľké a malé hriechy a slepo ich akceptuje, lebo nás proste iba miluje...nie taký nie...mne sa dal spoznať niekto kto vo mňa neskutočne verí...kto hoci poviem sto krát že to nezvládnem ...na mňa hladí a vždy vie ako ma nakopnúť dopredu...niekedy sú to láskavé pohladenia...inokedy spravodlivé facky na prebudenie...ale vždy je tu...pri mne...

Ľudia si myslia...(najmä ženy), že ak budú konečne niekoho alebo niečo vlastniť nadobudnú ten pocit plnosti...utíchne ich smädom volajúce vnútro...a bude dobre. Omyl!  ...nikdy nebude dobre ak na miesto kde ma byť len JEDEN KONKRETNY bude milión nesprávnych....A Boh nesúhlasí s našimi modlami nie pre svoju ješitnosť, ale preto že vie, že každá modla nám časom veľmi ublíži...a oberie nás o tak vzácnu slobodu ktorú sme dostali...hoci sa to tak na prvý pohľad nezdá.

Modlou môže byť skutočne hocičo a hocikto...modlou si môžeme byť dokonca my sami...Kedy si sa otázku: „Ako sa máš?“ niekoho opýtal skutočne naozaj? Kedy si sa zaujímal o toho druhého nie zo zvedavosti, ale zo záujmu o jeho život? A kedy si mal tento záujem len tak...bez ohľadu na to čo alebo koho by si tým mohol získať? Príliš veľa otázok.... Žijeme vo svete MY...musíme mať, vedieť, zarobiť, dostať, objednať, chcieť...proste MY sami...ja, ja, ja...

A potom sa z davu ozve poďme urobiť niečo skutočné...nezištné...z lásky...a pohľady sa obrátia na blázna z kríža a vravia TY? Veď nedávno si sedával z pijanmi, mýtnikmi a hriešnikmi...TY? Veď nedávno si veril toľkým bludom vyznával toľko klamstiev ktoré ta ovládali a teraz vravíš, že si spoznal Pravdu? A dokedy? Do prvého naliateho pohárika? Do prvého ďalšieho vzťahu? Do prvého sklamania?

To čo je Skutočné vytrvá...napriek problémom...napriek záchvevom smútku...napriek rokom...a stereotypom...lebo meníme sa celý život...ak sa však spoľahneme na to čo spraví s našim životom niekto iný...sme iba hlupákmi...ak sa spoľahneme len na vlastné sily budeme frustrovaný, sklamaný a znechutený...tak čo teda urobiť? Časom som sa sama presvedčila, že to čo má zmysel je: Hľadať, pýtať sa a žiť to čo je Božia vôľa pre náš život...nik iný nemá právo na nás život, ak na neho nemá právo náš Stvoriteľ...a ak Stvoriteľ vlastní, vedie a chráni náš život...má právo naň každý...no nie však vlastniť ho, ale obohatiť sa tým čo mu ponúka cez nás Boh...