Všetko to padá
a ja tak rada
by som zakričala na celý svet že:
„Stačí!!!“
namiesto toho po kolená v blate
ma to ku dnu tlačí...
A všetko naopak opačné je
keď zrkadlo mlčí
a v duši zostáva len štipka nádeje,
že ak niečo zlé sa udeje
je tu ešte niekto väčší ako naše prázdne ruky,
že niekto pred nami už prežil si muky
nech bolesti prach z cesty odveje...
Som tu a Ty si tam
Ty tak silný
a ja slabá podlieham nástrahám
...tak skvostne sypká
plytká
bezmocná...
...bojím sa zavrieť oči.
Komentáre